Přirozená dedukce vs. sémantická tabla …:

Čo a ako učiť z logiky v spoločensko-humanitných odboroch?

Doc. PhDr. František GAHÉR, CSc.
Kat. logiky a met. vied, FF UK v Bratislavě
frantisek.gaher@rec.uniba.sk



Abstrakt

Hľadanie odpovede na otázku v názve príspevku znamená zaoberať sa komplexným pragmatickým problémom s logickými, metodologickými, epistemologickými a pedagogickými otázkami. Vymedzenie cieľa vzdelávania v oblasti logiky. Typy profilov absolventa štúdia z hľadiska miery vzdelávania v logike. Meranie skvalitnenia absolventov v oblasti logických schopností a inštrumentálnych zručností – meranie na vstupe, meranie na výstupe, porovnanie. Vhodnosť rozličných logických „kalkulov“ - systémy prirodzenej dedukcie, sémantické stromy, sekventové kalkuly, axiomatické systémy pre výrokovú a predikátovú logiku - podľa intuitívnosti, podľa tempa nárastu zložitosti, podľa „konzumovateľnosti“ jednotlivými typmi profilov (exaktnosť verzus prístupnosť, historické súvislosti) a podľa miery naplnenia cieľa vzdelávania (zaujatosť pre logiku, tvorivá recepcia pravidiel a princípov). Neriešené výhrady voči učebniciam logiky alebo trvalé problémy: vyplývanie ako vzťah medzi formulami (logika ako druh „lingvistiky“), odvodzovanie z „dočasných“ predpokladov, typy problémov, ktoré zostávajú mimo záber vyučovanej elementárnej logiky.

Prezentace

Článek ve sborníku