Pavel CMOREJ: S intenzie denottmi empirickch vrazov?
Pavel MATERNA: Why meanings in the sense of Freges Sinn cannot be set-theoretical objects (Pro vznamy ve smyslu Fregova Sinn nemohou bt mnoinov objekty)
Every set-theoretical object can be represented as a (characteristic) function.
For variables of nth order it holds:
(?x1xm ( f(x1xm) = g( x1xm)) ? f = g (F)
Thus if meanings were set-theoretical objects then one could not explain, why two distinct meanings can determine one and the same object.
Freges Sinn should be a mode of presentation of the denotation (die Art des Gegebenseins) , so that two distinct meanings could determine one object but then these meanings could not be set-theoretical objects because of (F). But Frege himself defined concepts as set-theoretical functions (this is not very clear but at least his definition is controversial) Therefore Church corrected Freges definition and proposed the following explication:
The sense (we can say also meaning) of an expression is a concept of its denotation (if any-PM).
This Churchs correction makes it possible to let distinct meanings determine one object but not obey (F). Now the idea of structured meaning became to be popular (Bealer , Cresswell , even D. Lewis ) and Tichs Transparent Intensional Logic (TIL) connected this idea with procedural theory of meaning, which seems to solve the problems with meaning e.g. in Carnap .
One could misinterpret our argument as follows: When the principle of extensionality (see (F) ) prevents us from viewing meaning as some set-theoretical entity then could we perhaps decide that some intension played the role of the meaning?
The answer is negative: Intensions are typically defined as functions from possible worlds . Then they are a kind of set-theoretical objects and obey (F).
Meanings (and so concepts) are in TIL hyperintensional objects independent of any context.
Keywords: meaning, denotation, extensionality, intensions, procedural
theory, set-theoretical, hyperintensionality
References:
Bealer, G. 1982 Quality and Concept, Oxford: Calendon Press.
Carnap, R. (1947) Meaning and Necessity, Chicago: Chicago University Press
Church, A. (1956): Introduction to Mathematical Logic, Princeton: Princeton
University Press.
Cresswell, M.J. (1975): Hyperintensional logic, Studia Logica, vol. 34, pp. 25-38.
Cresswell, M.J. (1985): Structured meanings, Cambridge: MIT Press.
Lewis, D. (1972): General semantics, in:, Semantics of Natural Language, D.
Davidson and G. Harman (eds.), Dordrecht: Reidel, pp. 169-218.
Tich, P. (1988): The Foundations of Freges Logic, Berlin, New York: De Gruyter.
Marie DU: Procedurln smantika
V pspvku se budu vnovat dle mho nzoru nejvznamnjmu a zrove nejpevratnjmu rysu Tichho Transparentn intensionln logiky (TIL), a tou je procedurln smantika. V dob, kdy sice jet naprosto pevldala mnoinov-teoretick smantika monch svt (PWS smantika), ale zrove ji bylo patrn, e PWS m sv meze a v mnoha ppadech nesta zachytit vznam vraz dostaten pesn, zaalo voln po strukturovanch, hyperintensionlnch vznamech. Ovem hyperintensionalita byla vymezena pouze negativn. Tak Carnap (1947) k, e kontext, ve kterm substituce logicky ekvivalentnch vraz selhv, nen ani extensioln ani intensionln. Podobn Cresswell charakterizuje hyperintensionalitu jako jemnj rozlien vznamu ne je pouh ekvivalence. Bealer a Pollard hyperintensionln entity nedefinuj, berou je jako primitivn atomick entity, pouze nad nimi definuj algebru, ili axiomy udvajc pravidla, jak pracovat s hyperintensemi. Rovn Zalta pracuje s hyperintensemi jako s primitivnmi entitami, kter kduj objekty niho typu, tj. intense nebo extense. Tich vak nejen e definoval hyperintense jakoto algoritmicky strukturovan procedury, tj. konstrukce entit ninch d, a ukazoval e v rmci tohoto systmu lze adekvtn eit snad vechny problmy, na kter tradin PWS smantika nesta, ale navc nenavn uvdl argumenty ve prospch tto koncepce. V tomto smyslu je Tichho procedurln smantika opravdu revolun.
Ve svm pspvku budu demonstrovat, e strukturovan procedury jsou centrlnm prvkem na komunikace, a to nap rznmi kulturami, obory i asem. Hlavn tez je toto: ume se, komunikujeme a myslme v pojmech. Avak pojmy nejsou mnoinov objekty, nbr strukturovan procedury. Na podporu tto teze strun rozeberu velice rozdln zpsoby komunikace, jako nap. egyptsk hieroglyfy, Khipu psmo starch Ink a obrazy, a uku, e tento procedurln charakter je jim spolen. Navc, procedura je tak klem k odpovdi na otzku, co vytv z jednotlivch st jeden celek. Na rozdl od mnoin, kter jsou ploch, nestrukturovan, procedury maj sti tj. konstituenty, vetn sebe sama, a to takov, kter lze alespo v principu vykonat. ili procedura nen pouh soubor st, podprocedur, ale rozhoduje zpsob spojen tchto st do jednoho celku, tj. instrukce, kterou lze provst, kter lze porozumt, kterou se lze nauit, kterou lze sdlit.
Na zvr pak strun zmnm problmy, kter tato evidentn plausibiln koncepce vznamu sebou nese, a navrhnu jejich een. Tyto problmy jsou dvojho rzu:
(a) Z hlediska filosofickho je zde problm identity procedur. Specifikaci kad procedury lze ekvivalentn zjemovat teoreticky do nekonena. Kdy jsou tedy dv procedury identick? Tento problm je paliv, nebo v hyperintensionlnch kontextech meme vzjemn substituovat pouze vrazy synonymn, tj. se stejnm vznamem, tj. vyjadujc stejnou proceduru. Za tmto elem zavdme na mnoin TIL konstrukc relaci procedurlnho isomorfismu.
(b) Z hlediska logickho vyvstv problm, jak pracovat s procedurami, kter se vyskytuj v hyperintensionlnm kontextu jakoto argumenty i hodnoty jinch funkc, tj. nejsou uity k provdn, jsou pouze zmnny jako vstupn/vstupn objekty jinch procedur vyho du. Tento problm eme pomoc substitun metody.
Ji RACLAVSK: Dva standardn a dva modln logick tverce: analza v TIL
V pednce provdm analzu logickho tverce prostedky Transparentn intenzionln logiky. Tento apart nen k analze douc jen kvli vystien existennho importu jakoto jevu parciality. Podstatnj je schopnost explicitn analzy skryt modality. Ukazuji dv dvojice zkladnch monch ten logickho tverce, kter nevdomky stoj v pozad neutuchajcch debat o tom, zda nap. "Nkter chimry jsou stvry" z "Vechny chimry jsou stvry". Dv ten jsou standardn a li se jen nestejnou, by podobnou tveic nemodlnch tvrzen. Dv ten jsou modln a li se opt jen nestejnou, by podobnou tveic, ale tentokrt modlnch tvrzen. Kad ze tverc tedy fixuje jin inference.
Frantiek GAHR: Zdroje logicko-smantickch vskumov niektorch problmov v Tichho diele
Zdroje logicko-smantickch vskumov niektorch problmov v Tichho diele napriek jeho osobne rozporuplnmu alebo skeptickmu postoju k nim.
1. Jednotliviny verzus (hol) indivdu.
2. Anafora zdanliv a skuton.
3. Deontick logika.
Ludmila DOSTLOV: Transparentn intenzionln logika
V pspvku si polom a postupn zodpovm ti hlavn otzky: Je Transparentn intenzionln logika logika? Je Transparentn intenzionln logika intenzionln? Je Transparentn intenzionln logika transparentn?
Daniela GLAVANIOV, Milo KOSTEREC: Formalizcia TIL
Benou praxou vo formlnych logikch je pecifikcia syntaxe, smantiky, axim a pravidiel odvodzovania. Tento postup umouje okrem inho aj zodpovedanie metalogickch otzok (plnos, rozhodnutenos...) pre dan logiku. TIL ako systm (lambda kalkul) a nsledne logiky v TIL (naprklad sekvenn kalkul) nie s budovan tmto spsobom. V naom prspevku sa zaoberme otzkou monosti a potreby formalizcie TIL, resp. logk v TIL. V prvej asti porovnme spsob, akm s tandardne zavdzan formlne logiky a spsob, akm sa bene zavdza systm TIL. Nsledne poukeme na niektor nevhody spsobu, akm sa zavdza TIL. V druhej asti nazname mon cestu k formlnejej TIL pomocou jednoduchho prkladu formalizcie fragmentu TIL pre vrokov logiku nad totlnymi propozciami.
Milo KOSTEREC: Parcialita v TIL
V mojom prspevku sa zaoberm monosou reprezentcie parcilnych funkci v TIL. Ako vieme,
parcilne funkcie nenadobdaj hodnotu pre nejak vstupn argumenty. TIL ako lambda kalkul
parcilnych funkci repektuje tto skutonos. Prijatie parcilnych funkci m dsledky pre snahy
o redukciu viacargumentovch funkci. Zaujmavm prpadom parcilnych funkci s degenerovan
funkcie. Niektor propozcie rovnako patria medzi parcilne funkcie... Preto je zaujmav, e
aktulne spsoby ponknut na oetrenie parciality v TIL naprklad pre vrokov spojky nie s
pokryt aktulnym znenm zkladnch definci.